Schizandra čínska

Charakteristika

Názov : Schizandra čínska ( Klanopraška čínska )
Latinský názov : Schizandra chinensis
Synonymá : Maximowiczia sinensis Rupr.
Čínske meno : wuweizi
Čeľaď : Schisandraceae ( tato čeľaď zahrňuje 25 lián rastúcich v trópoch )
Pôvod : Čína, Japonsko
Výsadba: do hlbokých jám naplnených ľahkou a priepustnou pôdou.
Podmienky : Chránené a teplé stanovisko.
Rast : je to liana čiže potrebuje oporu ako vinná réva.
Plody : bobule ružovkastej až červenej farby.
Druh : je to popínavá opadavá  liana 8-15m dlhá, rastie v nadmorskej výške 200 -500m v Číne až do výšky 1300m nad morom.
Prezývka : rastlina 5 chutí ( poskytuje plody 5 chutí : kyslé, horké, sladké, štipľavé, slané ) 
 
Význam a využitie plodov
 
     Schizandra čínska patrí medzi veľmi významné medicínske rastliny, pričom za týmto účelom je možné používať všetky jej časti, vrátane koreňov. Najväčšie využitie však majú plody, ktoré tvarom i vzhľadom pripomínajú plody červených ríbezlí. Odpradávna využívali jej liečive účinky v mieste jej pôvodného výskytu (Čína, Ďaleký východ, južná časť Sibíri). Vzhľadom na mimoriadne podporné účinky pri liečbe niektorých chorôb súčasného, tzv.„moderného" a často stresujúceho životného štýlu sa schizandre čínskej v celom svete venuje značná pozornosť. Plody schizandry majú tak ako väčšina bobuľovitého ovocia všestranné využitie. O schizandre sa tiež hovorí, ako o ovocí piatich chutí. Plody je možné konzumovať čerstvé i sušené, naložené v liehu, pripraviť z nich lekvár ,šťavu, kompót, čaj aj víno.
 
Bobule obsahujú ovocné cukry, vitamín C a veľké množstvo éterických olejov a minerálov. Aj to by pre zdravie stačilo ale navyše je schizandra známa svojím tonizujúcim účinkom vďaka obsahu špecifickej látky – schizandrinu. Okrem harmonizácie a povzbudenia celého organizmu schizandra priaznivo pôsobí pri chorobách ľadvín, zlepšuje ostrosť videnia a uzdravuje ľadviny. Uvoľňuje psychické napätie a zmierňuje depresívne stavy.
Je vhodná pri únave, stave prepracovanosti a pri psychickom a fyzickom napätí.
Pomáha diabetikom aj reumatikom.
 
Bobule, ktoré obsahujú širokú paletu organických kyselín. V šťave plodu bolo zistených 52% kyseliny citrónovej, 40% kyseliny jablčnej, 3% kyseliny vinnej, 4% kyseliny jantárovej, a stopové množstvo kyseliny šťavelovej. Obsah kyseliny citrónovej a jablčnej odpovedá množstve v citróne. Okrem týchto kyselín obsahuje šťava plodu cukry, anthokynany, askorbát a glykosidické látky flavonoidného typu, označované niekedy nesprávne ako vitamín P. Významnou zložkou semien schizandry čínskej je olej zlatožltej farby, ktorý má horkú chuť a živicovú vôňu. Obsahuje asi 6% silice a 14% zmesi látok, v ktorej boli dokázané steroly, tokoferoly a voľné mastné kyseliny. Semená a plody obsahujú aj farmakologicky veľmi účinné látky, ktoré sa nazývajú lignany, z nich boli už syntetizované látky ako schizandrín C, deoxyschyzandrín, gama-schyzandrín a wuweizin C.
 
 
Medicínske účinky
Toxicita
Bolo zistené, že plody klanoprašky čínskej sú netoxické. Akútna LD50 bola 10,5 gr/kg u nečisteného extraktu. U čisteného extraktu bola LD50 iba 2,8 gr./kg. Takáto nízka toxicita bola dokázaná aj u lignanov.
 
Adaptogenná aktivita
Schizandra patrí medzi najznámejšie rastliny s adaptogennými účinkami. Adpatogenné látky majú schopnosť zvyšovať nešpecifickú odolnosť organizmu, najmä voči negatívnym účinkom vonkajšieho vplyvu na organizmus, voči účinkom stresu.
Do skupiny adaptogénov môžu byť zahrnuté iba látky, ktoré spĺňajú tieto požiadavky:
- musia byť neškodné a spôsobujú minimálne poruchy vo fyziologických funkciach organizmu
- ich účinok je nešpecifický, teda zvyšujú odolnosť voči širokému spektru faktorov
- môžu normalizovať rôzne patologické stavy bez ohľadu na to, čím boli vyvolané
 
Obsah koenzýmu Q
Pre relatívne vysoký obsah koenzýmu Q v schizandre má aj značný antioxydačný účinok. Koenzým Q je nepostradáteľnou súčasťou každej ľudskej bunky. Je to látka podobná vitamínom, so silnými antioxydačnými účinkami, je zdrojom energie pre organizmus. Nedostatok koenzýmu Q a zvýšený oxidačný stres sa podieľajú na vzniku mnohých ochorení. Nedostatok koenzýmu Q sa potvrdil u kardiovaskulárnych ochorení, neuromyskulárných ochorení, u diabetikov, pri chronickom únavovom syndróme, pri paradentóze, pri metabolických ochoreniach, pri chorobách pečene a obličiek, mužskej infertilite. Známy je úloha koenzýmu Q v procese starnutia, pričom jeho rpítomnosť výrazne spomaľuje tento proces. Obsah koenzýmu Q sa s pribúdajúcim vekom v organizme znižuje.
 
Významný je obsah minerálnych solí, najmä K a Ca, ďalej S, Mg, Na, P, Fe, Mn, Ni a Cu.
 
Pestovanie
 

V ranom veku je tieňomilná, plody sa vytvárajú pri dobrom osvetlení. U nás je pomerne málo rozšírená a nedocenená.

 

PESTOVATEĽSKÉ POŽIADAVKY

Trváca drevnatejúca liana so silnými monopodiálne sa rozkonárujúcimi výhonmi. Dosahuje dĺžku 10-12 m. Výhony rastú zo sympodiálnych sivohnedých stolónov, vyrastajúcich z koreňového kŕčika v hĺbke 10-15 cm. Sú ľavotočivé. Listy sú striedavé, zúbkaté, mierne dužinaté, na líci zelené, na rube svetlejšie. Rastlina je jednodomá, s oddelenými kvetmi obidvoch pohlaví. Súplodie je strapcovité, zložené zo 4-40 šťavnatých, jas­nočervených bobúľ. V každej bobuli sú 2-3 semená obličkovitého tvaru. Vyžaduje si bežné poľné podmienky na pestovanie.

 

Nároky na pôdu a klimatické podmienky

     Schizandra čínska ako popínavá rastlina si vyžaduje podpornú konštrukciu. Je síce svetlomilná, ale neznáša intenzívny slnečný svit. Optimálne sú stanovištia, kde koreňová časť rastliny sa čo najmenej prehrieva a udržuje si primeranú vlhkosť ( v tieni, alebo zakrytá hrubšou vrstvou mulču) a nadzemná časť je dostatočne osvetlená. Korene sú rozložené pomerne plytko pod povrchom pôdy. Vyžaduje si výživné, ľahšie hlinité pôdy s dostatkom humusu a primerane vlhké. Nevhodné sú pôdy, piesčité, vysychavé, ani ílovité a trvale zamokrené. V našich podmienkach je schizandra dostatočne mrazuvzdorná. Kvôli lepšiemu opeleniu odporúčame vysadiť na jedno stanovištie viac rastlín. Je to síce jednodomá rastlina, ktorá má samčie i samičie kvety, ale v niektorých rokoch sa prejavuje značná variabilita v počte samčích a samičích kvetov a opelenie je slabšie.

Výsadbový materiál a výsadba

     Schizandra čínska sa môže rozmnožovať semenom i vegetatívne, ale rastliny získané z vegetatívneho množeniu zakoreňujú plytšie. V podstate sa predávajú sadenice len z vegetatívneho množenia. Menej úrodné pôdy je potrebné už pred výsadbou upraviť dobre vyzretým kompostom alebo maštaľným hnojom do hĺbky 0,4 m a v šírke 0,8- 1 m, prípadne dodať aj priemyselné hnojivá. Rastliny sadíme na vzdialenosť cca 1 m pri pestovaní na drôtenke alebo v okolí múru domu. Ak ich vysadzujeme okolo pergoly, altánku tak k jednotlivým kolom podľa konštrukcie stavby. Vždy im však musíme urobiť opornú konštrukciu, v opačnom prípade sa spomalí rast a rastliny nezarodia. Rastliny so zemným balom je možné vysadzovať po celý rok, ale najlepšie je sadiť ich na jar. Odporúčame použiť dvojročné sadenice a staršie, ktoré aj skoršie zarodia, pretože schizandra začína plodiť pomerne neskoro až v 4-6 roku po vysadení.

Ošetrovanie počas vegetácie

     Po vysadení je potrebné okolie rastlín namulčovať štiepkou alebo kôrou v hrúbke 10 - 15 cm. Následne vybudovať opornú konštrukciu, ak sme to neurobili už pred výsadbou. Výhonky môžeme, ale nemusíme zakrátiť a to 15 - 20 cm nad zemou, vždy nad púčikom. Pokiaľ by rastlina mala viacej výhonkov na začiatok ponecháme len 1 - 3 najsilnejšie, ktoré priviažeme k opore, ostatné odrežeme pri zemi. Neskôr odrezávame už len slabé a poškodené výhonky, ktoré ker príliš zahusťujú ker a konce veľmi slabo vyvinutých výhonkov. Rez je najlepšie robiť na jar v mesiaci marec, apríl, ešte pred rašením. Podľa potreby doplňujeme mulč a odburiňujeme bezprostredné okolie rastlín. Pozor rastliny neokopávame. V prípade veľmi suchého počasia závlažujeme. V našich podmienkach zatiaľ nevyžaduje chemickú ochranu.

Hnojenie a závlaha

     Schizandra je ovocný druh pomerne náročný na úrodnosť pôdy a živiny, ktoré pokiaľ možno dodáme už pri príprave pôdy pod výsadbu. Vtedy do výsadbových jám primiešame vyzretý kompost, dobre rozložený maštaľný hnoj alebo fosforečné a draselné hnojivá ( v pomere 2:1) spolu v dávke 150- 250 gr. v závislosti od úrodnosti pôdy. Následne v treťom a ďaľších rokoch možno dodať každoročne na jar 50 - 100 gr NPK hnojivá na rastlinu. Závlaha je potrebná v suchších obdobiach a pravidelnejšia a výdatnejšia hlavne na južnom Slovensku.

Dozrievanie a zber plodov

     Schizandra čínska vstupuje do obdobia rodivosti pomerne neskoro (4-6 rok po vysadení), pokiaľ nie je pestovaná pri opornej konštrukcii nemusí zarodiť vôbec. V dospelosti môžeme získať každoročne z jednej rastliny 2 až 5 kg plodov. Zrelé bobule v strapci majú červenú farbu a dozrievajú hromadne v mesiacoch august, september.. Plody oberáme hneď po dozretí, pretože prezreté rýchlo strácajú na kvalite.

Choroby a škodcovia

     Schizandra čínska v podmienkach Slovenska netrpí významnými chorobami ani škodcami. Na časti listov sa však v niektorých rokoch objavia škvrny pripomínajúce pleseň, ale chemickú ochranu neodporúčame.

 

Týmto sa chcem samostatne poďakovať pánovi Ing. Mariánovi Komžíkovy a Pánovi/Pani Doc. Dr. A . Gvozdjaková, Dr.Sc, že zverejnili svoje vedomosti o tejto rastline na internete a dopomohli svojimi vedomosťami ... k vytvoreniu tohto článku. 

 

 
 
TOPlist
Webovú stránku ľahko a rýchlo