Založiť webovú stránku alebo eShop

Banánovník

V teplejšom interiéri, skleníku alebo v zimnej záhrade môžeme úspešne pestovať aj banánovník. Patrí medzi najväčšie tropické viacročné byliny. Jeho nepravý \"kmeň\", ktorý vytvárajú listové pošvy, prechádza v obrovské čepele, takže rastliny v závislosti od jednotlivých kultivarov dosahujú výšku viac ako 10 m. Kvety tvoria súkvetie.

Na jeho dolnej časti sú umiestnené piestikové kvety, v prostriedku sa nachádzajú väčšinou obojpohlavné kvety so zakrpatenými orgánmi a na vrchole sú tyčinkové kvety. Vrchol súkvetia sa postupne s pribúdajúcou hmotnosťou plodov skláňa a pestovatelia ho väčšinou odrezávajú, aby urýchlili dozrievanie a hmotnosť banánového trsu. Typické, spočiatku zelené, neskôr väčšinou žlté podlhovasté bobule (banány) bývajú spravidla bez semien a vytvárajú poschodia, ktorých počet, ako aj počet plodov, závisí od kultivaru a pestovateľských podmienok. Trs plodov niektorých kultivarov v optimálnych podmienkach dosahuje až 100 kg, bežne 15 až 40 kg.
Podľa použiteľnosti plodov môžeme banánovníky rozdeliť na dve skupiny:
1. banánovníky, ktorých plody sa konzumujú v surovom stave. Sú známe z našich obchodov, majú jemnú a chutnú dužinu a okrem značného množstva vody obsahujú aj bielkoviny, cukry a vitamín C. Do tejto skupiny patria kultivary banánovníka obyčajného (Musa x paradisiaca L.)
2. banánovníky, ktorých plody sa nedajú konzumovať v surovom stave, ale sa varia, pečú alebo sa spracúvajú na múčku a pod.

Prostredie

Banánovník je typická tropická rastlina, najlepšie rastie v teplom prostredí skleníka s vyššou relatívnou vlhkosťou vzduchu a s teplotou v rozpätí 25 až 30°C. Zníženie teploty k nulovej hodnote vážne ohrozuje rastliny a môže byť príčinou ich uhynutia. Niektoré kultivary len výnimočne znášajú krátkotrvajúce zníženie teploty na 0°C.
Pestované partenokarpické kultivary banánovníka sa rozmnožujú vegetatívne odnožami. Materské rastliny, ktorých kmeň po odrodení odrežeme tesne nad pôdou, zanechávajú väčšinou niekoľko odnoží, z niektorých môžeme očakávať ďalšiu úrodu.
Okrasné druhy banánovníkov potrebujú umelé opelenie, jedlé typy rodia aj bez opelenia. Plody sú žltozelené, žlté, červenožlté a červené. Dozrievajú za 3 - 5 mesiacov. Obraté, zelené plody dozrejú za jeden až šesť týždňov.
Pre nás je najdôležitejší trpaslíčí banánovník, ktorý má listy širšie, v mladosti s červenkastými škvrnami a pásikmi. Jeho kmene len zriedka dosahujú 2 m.

Rozmnožovanie

Banánovníky rozmnožujeme rozsádzaním odnoží alebo odrezkami. Po odrodení kmeň rastliny postupne zahynie a jeho úlohu prevezmú odnože. Už 0,2 - 0,3 m odnož má vlastné korene, tieto môžeme oddeliť od materskej rastliny ostrým nožom, pričom im opatrne uvoľníme korene. Potom rezné rany zasypeme dreveným uhlím a presadíme do črepníkov. Zemina má byť ľahká, humózna a bohatá na živiny. Pri teplote okolo 25°C a vyššej vzdušnej vlhkosti už za niekoľko dní začnú rásť.
Skoršie rodia rastliny z väčších odnoží rodiacich rastlín. Banánovník môžeme rozmnožovať aj tak, že celú rastlinu vyberieme z črepníka, zeminu opatrne vytrasieme, prípadne vymyjeme z koreňov, odnože odrežeme z materskej rastliny, kmeň podľa počtu pukov rozrežeme na 3 - 5 kusov a napicháme do substrátu. Za 2 - 3 týždne vyrastú malé odnože. Korene odnoží pred vysádzaním skrátime.

Pestovanie

Trpasličí banánovník môžeme pestovať aj v nádobách, veľmi rýchle rastie , preto v prvých dvoch rokoch ho musíme niekoľkokrát presádzať do väčších črepníkov alebo drevených nádob. Mesačne ho musíme prihnojovať hnojovicou alebo hnojivou zálievkou. Počas rastu je náročný najmä na dusík. V lete ho pravidelne a bohato zalievame. Hoci je banánovník teplomilný, najlepšie rastie pri 20 až 25°C. V lete mu častejším zalievaním a rosením listov môžeme vytvoriť vhodné podmienky. V zime pri teplote 16°C nezastavuje rast a pri takejto teplote dozrú aj plody. V zime ich môžeme prezimovať v miestnosti pri 10°C, zriedkavejšie ich zalievame, zálievková voda sa nesmie dostať na listy a do listových pošiev, lebo môže spôsobiť hnilobu.
Banánovník nie je citlivý na zloženie pôdy. Rastie na kyslých, aj na zásaditých pôdach, pH týchto pôd sa zvyčajne pohybujú od 4,5 do 7,5. Vyžaduje však priepustnú, ľahšiu a vlhkejšiu zeminu dobre zásobenú humusom a s vyšším obsahom dusíkatých látok. Preto sa u nás do substrátu v hojnej miere pridáva dobre rozložený kravský hnoj.

Choroby a škodcovia

Medzi choroby, ktoré banánovník napádajú, patrí napríklad tzv. panamská choroba, antraknóza, ktorú spôsobuje (Cercospora musae), virózy ai. Aj u nás v botanických záhradách sa niekedy stretávame so zahnívaním plodov ešte pred ich dozretím. Pravidelné používanie fungicídov a iných ochranných prípravkov je preto nevyhnutné.

Využitie

V botanických záhradách u nás vidíme kvitnúť a rodiť banánovníky a nie je to nič neobyčajné. Ťažko by sme však hľadali zmienku o pestovaní banánovníkov v byte. A napriek tomu napr. banánovník trpaslíčí (Musa cavendishi) pestovaný v nádobách sa v bytových podmienkach výborne osvedčil. Pri pestovaní v skleníku a v byte poskytuje menšie a tenšie, ale chutné plody. V bytovom interiéri však vyniknú krásne dekoratívne listy, ktoré dokážu dodať bytu exotický ráz. Dorastá do výšky asi 2 m.

 

TOPlist